Pchjongjang/Bratislava
9. septembra (TASR) - Od roku 1910 až do porážky v druhej svetovej
vojne okupovalo Kórejský polostrov Japonsko. Avšak namiesto vytvorenia
slobodného štátu došlo v roku 1945 pozdĺž 38. rovnobežky k rozdeleniu
polostrova na dve časti.
O tri roky neskôr, v roku 1948, vznikli na Kórejskom polostrove dva
samostatné štáty – najskôr na juhu Kórejská republika, kde mali vplyv
USA, a o 25 dní na severe Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR)
pod kontrolou Sovietskeho zväzu. Od vzniku KĽDR uplynie v sobotu 9.
septembra 75 rokov.
Sovietsky zväz splnil sľub daný na Jaltskej konferencii vo februári
1945, že tri mesiace po kapitulácii nacistického Nemecka vstúpi do vojny
proti Japonsku. Tento záväzok aj dodržal – 8. augusta 1945 vyhlásil
vojnu Japonsku a zasiahol do bojov na Ďalekom východe a v Tichomorí.
Koniec vojny a kapituláciu Japonska oznámil cisár Hirohito 15. augusta
1945. Kórejský polostrov rozdelila demarkačná línia pozdĺž 38.
rovnobežky – severnú časť ovládol Sovietsky zväz, juh Spojené štáty.
Išlo o dočasné riešenie, pričom po určitom čase malo dôjsť na základe
výsledkov konferencie v Káhire (konala sa od 22. do 26. novembra 1943) k
vytvoreniu jednotnej, nezávislej Kórey.
Pomôcť tomu mali aj celokórejské voľby do Národného zhromaždenia pod
patronátom Dočasnej komisie OSN, naplánované na rok 1948. Napokon sa
konali separátne, pretože sever, kontrolovaný Moskvou, ich odmietol.
Voľby na juhu krajiny sa uskutočnili 10. mája. Zvíťazil v nich I
Sung-man, ktorý 15. augusta 1948 vyhlásil Kórejskú republiku a stal sa
jej prvým prezidentom. Po voľbách na severe polostrova vznikla 9.
septembra 1948 Kórejská ľudovodemokratická republika na čele s Kim
Ir-senom.
Plán zjednotiť Kórey zlyhal – ba čo viac, priepasť medzi nimi sa
postupne prehlbovala. Spory vyústili v roku 1950 do kórejskej vojny –
jedného z najkrvavejších konfliktov 20. storočia. Po troch rokoch bojov
bez víťaza a uzavretia mieru ostala deliaca čiara medzi dvoma Kóreami
tam, kde bola na začiatku – na 38. rovnobežke.
Po skončení kórejskej vojny nastolil Kim Ir-sen v krajine jednu z
najtvrdších diktatúr v dejinách. Počas jeho vlády – pri moci bol až do
svojej smrti v júli 1994 – sa KĽDR stala jednou z najuzavretejších a
najizolovanejších krajín na svete.
Severná Kórea je jediná komunistická diktatúra, ktorá na čele štátu
neuskutočnila dynastickú zmenu. Vedúca pozícia v štáte prešla najskôr z
otca na syna. Po smrti Kim Ir-sena vládol jeho syn Kim Čong-il a v
decembri 2011 prevzal moc jeho najmladší syn, tretí predstaviteľ
dynastie, súčasný severokórejský vodca Kim Čong-un, najmladší syn Kim
Čong-ila. Dynastia Kimovcov teda vládne v Severnej Kórei už takmer 80
rokov.
Od konca 50. rokov 20. storočia severokórejskej spoločnosti dominuje
ideológia čučche, od roku 1972 je zakotvená aj v ústave. Tento termín
prvýkrát použil v decembri 1955 Kim Ir-sen, jej hlavným princípom je
sebestačnosť a nezávislosť krajiny. Podľa obhajcov ľudských práv však
teória čučche nezodpovedá ani praxi, ani realite – je jednak
autokratická, a jednak krajina je v skutočnosti odkázaná na zahraničnú
pomoc. V roku 1996 pridal k čučche Kim Čong-il doktrínu songun, podľa
ktorej je na prvom mieste v štáte armáda.
V Kórejskej ľudovodemokratickej republike s viac ako 25 miliónmi
obyvateľov je vládnucou politickou stranou Kórejská strana práce, ktorá
vznikla v októbri 1945. Na jej čele stojí Kim Čong-un.
Medzi najvýznamnejšie sviatky KĽDR patrí Deň slnka, ktorý sa oslavuje
pri príležitosti narodení Kim Ir-sena (15. apríla). Deň narodenia syna
zakladateľa štátu Kim Čong-ila (16. februára) sa nazýva Deň žiariacej
hviezdy a 9. septembra oslavujú obyvatelia Severnej Kórey štátny sviatok
Deň založenia republiky.
0