Život Prešova
online
online
Pred 75 rokmi vznikla KĽDR
09.09.2023 Celý región
Pchjongjang/Bratislava
9. septembra (TASR) - Od roku 1910 až do porážky v druhej svetovej
vojne okupovalo Kórejský polostrov Japonsko. Avšak namiesto vytvorenia
slobodného štátu došlo v roku 1945 pozdĺž 38. rovnobežky k rozdeleniu
polostrova na dve časti.
O tri roky neskôr, v roku 1948, vznikli na Kórejskom polostrove dva samostatné štáty – najskôr na juhu Kórejská republika, kde mali vplyv USA, a o 25 dní na severe Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) pod kontrolou Sovietskeho zväzu. Od vzniku KĽDR uplynie v sobotu 9. septembra 75 rokov.
Sovietsky zväz splnil sľub daný na Jaltskej konferencii vo februári 1945, že tri mesiace po kapitulácii nacistického Nemecka vstúpi do vojny proti Japonsku. Tento záväzok aj dodržal – 8. augusta 1945 vyhlásil vojnu Japonsku a zasiahol do bojov na Ďalekom východe a v Tichomorí.
Koniec vojny a kapituláciu Japonska oznámil cisár Hirohito 15. augusta 1945. Kórejský polostrov rozdelila demarkačná línia pozdĺž 38. rovnobežky – severnú časť ovládol Sovietsky zväz, juh Spojené štáty. Išlo o dočasné riešenie, pričom po určitom čase malo dôjsť na základe výsledkov konferencie v Káhire (konala sa od 22. do 26. novembra 1943) k vytvoreniu jednotnej, nezávislej Kórey.
Pomôcť tomu mali aj celokórejské voľby do Národného zhromaždenia pod patronátom Dočasnej komisie OSN, naplánované na rok 1948. Napokon sa konali separátne, pretože sever, kontrolovaný Moskvou, ich odmietol. Voľby na juhu krajiny sa uskutočnili 10. mája. Zvíťazil v nich I Sung-man, ktorý 15. augusta 1948 vyhlásil Kórejskú republiku a stal sa jej prvým prezidentom. Po voľbách na severe polostrova vznikla 9. septembra 1948 Kórejská ľudovodemokratická republika na čele s Kim Ir-senom.
Plán zjednotiť Kórey zlyhal – ba čo viac, priepasť medzi nimi sa postupne prehlbovala. Spory vyústili v roku 1950 do kórejskej vojny – jedného z najkrvavejších konfliktov 20. storočia. Po troch rokoch bojov bez víťaza a uzavretia mieru ostala deliaca čiara medzi dvoma Kóreami tam, kde bola na začiatku – na 38. rovnobežke.
Po skončení kórejskej vojny nastolil Kim Ir-sen v krajine jednu z najtvrdších diktatúr v dejinách. Počas jeho vlády – pri moci bol až do svojej smrti v júli 1994 – sa KĽDR stala jednou z najuzavretejších a najizolovanejších krajín na svete.
Severná Kórea je jediná komunistická diktatúra, ktorá na čele štátu neuskutočnila dynastickú zmenu. Vedúca pozícia v štáte prešla najskôr z otca na syna. Po smrti Kim Ir-sena vládol jeho syn Kim Čong-il a v decembri 2011 prevzal moc jeho najmladší syn, tretí predstaviteľ dynastie, súčasný severokórejský vodca Kim Čong-un, najmladší syn Kim Čong-ila. Dynastia Kimovcov teda vládne v Severnej Kórei už takmer 80 rokov.
Od konca 50. rokov 20. storočia severokórejskej spoločnosti dominuje ideológia čučche, od roku 1972 je zakotvená aj v ústave. Tento termín prvýkrát použil v decembri 1955 Kim Ir-sen, jej hlavným princípom je sebestačnosť a nezávislosť krajiny. Podľa obhajcov ľudských práv však teória čučche nezodpovedá ani praxi, ani realite – je jednak autokratická, a jednak krajina je v skutočnosti odkázaná na zahraničnú pomoc. V roku 1996 pridal k čučche Kim Čong-il doktrínu songun, podľa ktorej je na prvom mieste v štáte armáda.
V Kórejskej ľudovodemokratickej republike s viac ako 25 miliónmi obyvateľov je vládnucou politickou stranou Kórejská strana práce, ktorá vznikla v októbri 1945. Na jej čele stojí Kim Čong-un.
Medzi najvýznamnejšie sviatky KĽDR patrí Deň slnka, ktorý sa oslavuje pri príležitosti narodení Kim Ir-sena (15. apríla). Deň narodenia syna zakladateľa štátu Kim Čong-ila (16. februára) sa nazýva Deň žiariacej hviezdy a 9. septembra oslavujú obyvatelia Severnej Kórey štátny sviatok Deň založenia republiky.
O tri roky neskôr, v roku 1948, vznikli na Kórejskom polostrove dva samostatné štáty – najskôr na juhu Kórejská republika, kde mali vplyv USA, a o 25 dní na severe Kórejská ľudovodemokratická republika (KĽDR) pod kontrolou Sovietskeho zväzu. Od vzniku KĽDR uplynie v sobotu 9. septembra 75 rokov.
Sovietsky zväz splnil sľub daný na Jaltskej konferencii vo februári 1945, že tri mesiace po kapitulácii nacistického Nemecka vstúpi do vojny proti Japonsku. Tento záväzok aj dodržal – 8. augusta 1945 vyhlásil vojnu Japonsku a zasiahol do bojov na Ďalekom východe a v Tichomorí.
Koniec vojny a kapituláciu Japonska oznámil cisár Hirohito 15. augusta 1945. Kórejský polostrov rozdelila demarkačná línia pozdĺž 38. rovnobežky – severnú časť ovládol Sovietsky zväz, juh Spojené štáty. Išlo o dočasné riešenie, pričom po určitom čase malo dôjsť na základe výsledkov konferencie v Káhire (konala sa od 22. do 26. novembra 1943) k vytvoreniu jednotnej, nezávislej Kórey.
Pomôcť tomu mali aj celokórejské voľby do Národného zhromaždenia pod patronátom Dočasnej komisie OSN, naplánované na rok 1948. Napokon sa konali separátne, pretože sever, kontrolovaný Moskvou, ich odmietol. Voľby na juhu krajiny sa uskutočnili 10. mája. Zvíťazil v nich I Sung-man, ktorý 15. augusta 1948 vyhlásil Kórejskú republiku a stal sa jej prvým prezidentom. Po voľbách na severe polostrova vznikla 9. septembra 1948 Kórejská ľudovodemokratická republika na čele s Kim Ir-senom.
Plán zjednotiť Kórey zlyhal – ba čo viac, priepasť medzi nimi sa postupne prehlbovala. Spory vyústili v roku 1950 do kórejskej vojny – jedného z najkrvavejších konfliktov 20. storočia. Po troch rokoch bojov bez víťaza a uzavretia mieru ostala deliaca čiara medzi dvoma Kóreami tam, kde bola na začiatku – na 38. rovnobežke.
Po skončení kórejskej vojny nastolil Kim Ir-sen v krajine jednu z najtvrdších diktatúr v dejinách. Počas jeho vlády – pri moci bol až do svojej smrti v júli 1994 – sa KĽDR stala jednou z najuzavretejších a najizolovanejších krajín na svete.
Severná Kórea je jediná komunistická diktatúra, ktorá na čele štátu neuskutočnila dynastickú zmenu. Vedúca pozícia v štáte prešla najskôr z otca na syna. Po smrti Kim Ir-sena vládol jeho syn Kim Čong-il a v decembri 2011 prevzal moc jeho najmladší syn, tretí predstaviteľ dynastie, súčasný severokórejský vodca Kim Čong-un, najmladší syn Kim Čong-ila. Dynastia Kimovcov teda vládne v Severnej Kórei už takmer 80 rokov.
Od konca 50. rokov 20. storočia severokórejskej spoločnosti dominuje ideológia čučche, od roku 1972 je zakotvená aj v ústave. Tento termín prvýkrát použil v decembri 1955 Kim Ir-sen, jej hlavným princípom je sebestačnosť a nezávislosť krajiny. Podľa obhajcov ľudských práv však teória čučche nezodpovedá ani praxi, ani realite – je jednak autokratická, a jednak krajina je v skutočnosti odkázaná na zahraničnú pomoc. V roku 1996 pridal k čučche Kim Čong-il doktrínu songun, podľa ktorej je na prvom mieste v štáte armáda.
V Kórejskej ľudovodemokratickej republike s viac ako 25 miliónmi obyvateľov je vládnucou politickou stranou Kórejská strana práce, ktorá vznikla v októbri 1945. Na jej čele stojí Kim Čong-un.
Medzi najvýznamnejšie sviatky KĽDR patrí Deň slnka, ktorý sa oslavuje pri príležitosti narodení Kim Ir-sena (15. apríla). Deň narodenia syna zakladateľa štátu Kim Čong-ila (16. februára) sa nazýva Deň žiariacej hviezdy a 9. septembra oslavujú obyvatelia Severnej Kórey štátny sviatok Deň založenia republiky.
0
www.ZIVOTPO.sk
